Najstaršie povolanie na svete nie je povolanie.

Autor: Richard Dubný | 11.4.2013 o 21:56 | (upravené 12.4.2013 o 23:30) Karma článku: 7,20 | Prečítané:  455x

Fiona Hunter, výskumníčka z University of Cambridge a jej vedecký parťák z University of Otago na Novom Zélande, Lloyd Davis, sú hrdinovia. Štyry roky sledovali návyky párenia tučniakov. Väčšina z nás by z takej práce ako jediný výsledok získala traumu na celý život a zmenenú sexuálnu orientáciu. Oni však priniesli svetu veľmi komplexnú správu, odvtedy aj niekoľko krát potvrdenú: príroda je jeden veľký bordel.

Zvyčajná poobednajšia aktivita adolescentných tučniakovZvyčajná poobednajšia aktivita adolescentných tučniakov

Stalo sa to v roku 1998. Hunterová a Davis ukončili výzkum na Rossovom ostrove 1300km od južného pólu a spísali jeho závery. Sú šokujúce (alebo aj nie).
Prvé príležitostné záznamy výmeny jedla za možnosť sa rozmnožovať u vtákovitých druhov sú staré už cez 70 rokov. Podobné nehorázne správanie bolo už viac krát zaznamenané u monogamne žijúcich vtákov. Napríklad istý druh karibského kolibríka zvykne okupovať a obraňovať skupiny kvetov pred inými príslušníkmi svojho druhu, ale často je ochotný sprístupniť ich samičkám, výmenou za isté služby. Takže za kyticu kvetov dostane sex. Ďalším príkladom je čajka novozélandská, pri ktorej bolo zistené, že samička je povolnejšia, ak dostane za svoju ochotu jedlo. Všetky doteraz opísané prípady sa ale vzťahujú, ako už bolo spomenuté, na monogamne žijúce živočíchy a párenie sa mimo partnerského páru nebolo zistené.

 

Skúmaným na Rossovom ostrove bol tučniak okatý. Predtým, než zreprodukujem opis jeho správania, je dôležité vysvetliť jednu vec: títo tučniaci zbierajú oblé kamienky a používajú ich ako materiál pre stavbu hniezd na kladenie vajec. Tento materiál je v oblasti, kde žijú vzácny a navyše veľmi dôležitý - keď sa na jar roztopí časť snehu a ľadu, kolónie tučniakov sú často zatopené a mláďatá bez ochrany hniezda väčšinou zahynú: žiadne kamene, žiadne potomstvo.
Ďalším dôležitým poznatkom je, že tento druh tučniaka žije tiež monogamným spôsobom, pričom romantický vzťah dvoch tučniakov sa začína dvorením, spečatený je keď si samička na znak vôle ku kopulácii ľahne a nechá samca, aby si užil. Výsledok tohto krásneho a nechutného aktu samička neskôr vytlačí do pripraveného (alebo nepripraveného) hniezda. Potom už nezostáva nič iné, ako si spolu sedieť na vajciach a čokoľvek sa vyliahne ochrániť a vychovať.

Späť k perverzným vedcom. Tí zostavili svoje výsledky z dokopy desiatich pozorovaní aspoň piatich samíc. Samice navštevovali stanovištia (hniezda) osamelých samcov a výmenou za sex si brali kamienky. Rafinované? Ešte nie. Samice sa totiž vrátili po ďalší kamienok, a ďalší, a ďalší. Ako inak, sex už pri druhom a nasledujúcich kamienkoch nebol, samice už narábali s nádejou, ktorú vzbudzovali. Podľa správy sa jednej z nich podarilo takýmto spôsobom obohatiť na úkor toho istého samca o 62 kamienkov v priebehu asi hodiny.
V niekoľkých prípadoch kopulácia ani nebola úspešná, či už preto, že sa samcovi nepodarilo dopraviť semeno do kloaky, alebo preto, že pred kontaktom penisu s kloakou páriacu sa dvojicu vyrušil susediaci tučniak a samec nedokončil akt. Aj v týchto prípadoch si však samice úspešne ulúpili to, po čo prišli, a aj sa opakovane vracali, a to bez akejkoľvek agresívnej reakcie daného samca. Jeho motiváciou, naznačuje vedecká správa, je zvýšiť svoju šancu oplodniť jej vajíčka, keďže ten prvotný šust, alebo i len jeho náznak, berie ako začiatok dlhodobého partnerstva. Opäť sa ukazuje, že je neuveriteľné čo aj v prírode dokáže púha nádej.
Vyvstáva, samozrejme, otázka: kam si vlastne samice odnášajú svoj lup? Tu vstupuje do príbehov tretia postava. V niektorých prípadoch sa pohybovala samica v rámci jednej komunity, inokedy pochádzala zo susednej, ale vo všetkých pozorovaných prípadoch odchádzala od a vracala sa ku - inému samcovi. S týmto samcom už tvorila pár a prevažne už mali vo svojom hniezde vajíčka, či dokonca vyliahnuté mláďatá. Jej partner nebol upovedomený s aktivitami svojej družky. To znamená aj to, že ak ich vlastná kopulácia pri ich pôvodnom zoznámení nebola úspešná, je zrejmé, že potomkovia v jeho hniezde pochádzali od iného samca. A keďže hlavným cieľom je odovzdať práve to svoje lepkavé DNA, okradnutý samec bol v takomto prípade víťazom. Čo to je pár kameňov v porovnaní s tým, že naplníte samicu a zmysel svojho života?

 

Táto štúdia nezostala odvtedy jedinou svojho druhu. Skúmaný bol aj najbližší žijúci živočíšny príbuzný človeka, šimpanz. Pozorovaná skupina v oblasti Pobrežia Slonoviny zvanej Tai zahŕňali samcov, ktorí spoločne lovili a samice, ktoré boli povoľnejšie tvoriť zväzky a kopulovať so samcami, ktorí prejavili väčšiu ochotu deliť sa o ulovenú potravu, získavajúc tak kalórie bez straty energie pri love. Výmena pritom prebiehala nie len pasivitou samca počas kŕmenia sa samice, ale aj aktívne - samec jej kus mäsa vlastnoručne podal. To však nebol jediný faktor stojaci za vyššou frekvenciou kopulácie - dôležité bolo aj sociálne postavenie samca. Pri pozorovaní iných skupín šimpanzov v iných oblastiach sa zistilo, že to nie je pravidlo: niekde šimpanzi samci skrátka samice ku kopulácii nútili. Toto vrhá na prostitúciu v prvotne sledovanej skupine svetlo civilizovanosti a, takpovediac, humánnosti.

 

Podobné výzkumy boli vykonané aj na iných primátoch, ako makak, či malpa. A ten najinteligentnejší z primátov (aj keď o tomto neexistuje koncenzus) sa komplexným zákonom prírody tiež nevyhne, nech je nekomplexný opak napísaný na akýchkoľvek kamenných doskách. A ten Slovák by už tiež mal zaujať stanovisko, nie sa tváriť ako tri múdre opice.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?