Potratili sme schopnosť nevedieť všetko

Autor: Richard Dubný | 2.10.2013 o 23:41 | (upravené 4.10.2013 o 8:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  101x

Niektoré dilemy sa nedajú vyriešiť. Nedajú. Skrátka, nedajú. Tak znie jednoduchá pravda, pri ktorej ľudia majú pocit, že im odumierajú neuróny.

Včera (2.10.2013) sa uskutočnil verejný rozhovor Michala Hvoreckého s Radoslavom Procházkom v Kontakte na Ventúrskej. Tak ako každý očakával, reč sa zastavila aj pri Pochode za život. Doslova, reč sa zastavila.

RP sa onoho stotisícového pochodu zúčastnil. Tu treba pripomenúť, že ak sa k podobnej akcii pripojíte (čím by som chcel vylúčiť novinárov a zvedavcov), znamená to, že buď s posolstvom stretnutia súhlasíte, alebo nie a ste tam lebo ho chcete iba nenávidieť, alebo sa pridáte k "dobrej veci", pretože ste osamelí. Posledné dve možnosti pre účasť Radoslava Procházku bez zbytočných argumentov rovno zanedbám. A čo bolo tým posolstvom? No, nebolo obšírne ani originálne. "Rodina je muž a žena", "život každého človeka bla bla bla", "chrániť každý život od počatia po prirodzenú smrť", v zmysle týchto heslovitých vyhlásení pochodovali protestujúci Košicami ako armáda vzrušených ovečiek. Je dobré, že ľudia sa môžu zhromaždiť a protestovať, aj keď niežeby to často niečo naozaj aj zmenilo. Čo mi vadí je, že z pochodov zostala iba sociálna udalosť kde sa zídu aj celé rodiny a davy mladých, ktorých vyženie do ulíc túžba byť súčasťou niečoho veľkého a dobrého, davová, ovčia túžba. Je to afekt, nie revolúcia. A smutné je, že sa pri tom pre tieto egoistické účely znásilňujú ženy, nenarodení jedinci, a na smrť chorí ľudia. Metaforicky.

Počas besedy teda padla otázka o účasti kandidáta na prezidenta na pochode. V minulosti sa dištancoval od väčšinových názorov kolegov z KDH týkajúcich sa sexuálnych menšín (a nakoniec sa od KDH segregoval úplne), čo vrhá na spomínanú účasť istý podozrivý tieň. Alebo skôr zmätok. Inak sebavedomo a nadpriemerne vzdelane pôsobiaci politik zaváhal, keď došlo k otázke o potratoch a všetkých scenároch, ktoré táto zložitá téma obsahuje. Atmosféra debaty naznačovala, že veľa podporovateľov myšlienok pochodu sa tam nenachádzalo. Aby som parafrázoval jeho slová, ohradil sa takto: "Nikto z organizátorov (pochodu) netvrdil, že sú za to, aby zomierali ženy. A tí (zhromaždení) ľudia chceli iba vysloviť svoj nesúhlas so súčasným stavom spoločnosti. Veď nemali ani (myšlienkový) program, ani internetovú stránku". Žiadna z týchto informácií nebola pravdivá. Prečo vravel, že nemali stránku, neviem. Mali, aj majú. Pre ochranu žien by tiež neurobili veľa, keďže by nepovolili potrat ani len v prípade, keby šlo o život rodičky; a navyše zavrhujú aj eutanáziu, a v kŕčoch zomierajú aj ženy, nielen muži. „Iba" vysloviť nesúhlas nechceli, pretože žiadajú zmenu legislatívy a kto ich finančne podporil, už všetci vieme. A toto všetko sa spomína v zhrnutí „misie a posolstva", čiže programu, práve na internete.

Skrátka, besedujúci zostal odhalený svojou nevyrovnanosťou s potratmi. A čo urobil? Vyvinul snahu napriek všetkému zaujať stanovisko. Aj táto však skončila v ruinách. Nakoniec tichým hlasom priznal, že „nevie", po čom nastalo prekvapené ticho, z ktorého nás musel vyslobodiť až Hvoreckého hlas a zmena témy.

A ja Procházku ani neviním! Ani ja neviem čo s tým robiť. Podľa môjho názoru by mala mať hlavné slovo veda. Lenže akokoľvek by hranicu tolerancie potratu určila veda, vždy niekto položí otázku, či všetko, čo má potenciál byť životom, aj nie je životom. A taký argument bude absolútne platný. Ak zoberieme do úvahy, že usmrtenie inej osoby je trestné, potom by pod tým malo byť zahrnutý aj nepočatý človek. Lenže je napríklad dvojtýždňový zárodok vnímajúcim človekom? Mal by sa potrat napríklad v takom prípade hodnotiť podľa kritérií vraždy, s následnou trestnou zodpovednosťou, ktorá by potencionálne zničila život mladých ľudí, ktorých štát už mnohých aj tak pridúša? A v neposlednom rade, neznamenalo by postavenie akéhokoľvek potratu mimo zákona vplyv na drastický nárast čiernych potratov nesúcich oveľa vyššie riziko?

Takto vyzerá v súčasnosti diskusia o potratoch.

Ako som napísal, niektoré spoločenské dilemy sa zdajú neriešiteľné. Ale tu je riešenie: všetci by sme mali konečne sklapnúť o potratoch. Žiadne blogy, žiadne verejné, politické, spolitizované, demagogické, právne diskusie, žiadni trapáci v oblekoch, ktorí ničomu nerozumejú, žiadni dobrodinci, ktorí sú v tom pre seba. Mali by sme už držať huby. A urobiť to, čo sa zatiaľ v tejto celosvetovej debate nestalo: mali by sme nechať hlavné slovo ženám, ktoré potratili, prirodzene alebo dobrovoľne. Ale to by sme najprv museli odstrániť fenomén „hanby"...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?