Tento blog je odpoveď na posledné dva príspevky Ľuboša Blahu zo strany SMER-SD na stránke aktuality bodka es ká v sekcii komentáre. Ak chce niekto tento blog čítať, mal by najprv vedieť o spomínaných dvoch počinoch pána Blahu. Jeden sa datuje na 15.9.2014, druhý na deň 22.9. Ja nebudem skrývať nádej, že si nasledujúce on sám prečíta, preto teraz prejdem do vykania.
Pri pohľade na neúspešné pokusy o slabý odvar politickej satiry používajúci ako svoju jedinú zbraň iróniu, ktorú by všetci mali nechať na základnej škole alebo na fejsbuku, treba zvrašťiť sánkové svaly ako počas trápneho ticha po nepodarenom vtipe. Je to ako keď dáte do úvodzoviek „neslušné" slovo, lebo sa bojíte ho prezentovať, ale zároveň chcete, aby jeho použitie ľudí pobavilo. Klasickí oponenti Smeru-SD a Róberta Fica, čiže celý slovenský internet na čele so SME, sa chytil jeho predvolebného videa. Paródia Richarda Sulíka je podobne smutná ako pôvodné video. Poukázal na jednu skutočnosť - ak nevieš, ako si z niekoho robiť srandu, tak to nerob! Prečo? Pomôžeš tým Ficovi.
Ani nezačnem opisom 2751ého dielu TV relácie stanice Comedy Central zvanej The Daily Show. Nie je to potrebné, každý na kom záleží vie, že išlo iba o vtip, a kto to nevidel - je to na nete. Nie je dôvod vysvetlovať. Nádej na pochopenie zo strany ľudí, ktorí sa berú príliš vážne aj tak neexistuje. Myslím pochopenie čohokoľvek. Ale niečo povedať aj tak treba, lebo dnes sme, moji vážni a hrdí spoluobčania, začali naozaj vyvážať prdy.
„Veď keby ste len bývali vedľa nich, zdieľali by ste jeho postoje a volili by ste ho" - je jeden konkrétny výrok nesúci v sebe ozvenu mnohých iných príspevkov v masovej online diskusii, ktorá nastala po oznámení výsledkov volieb do VÚC, kde, ako všetci vieme, jedným z víťazov bol aj Ing. Mgr. Marián Kotleba. „Ing. Mgr." som si nevymyslel. Ja, ako bývalý obyvateľ Topoľčianskeho okresu s trojročnou skúsenosťou bývania vedľa „ nich", som si nemohol dovoliť sa nevyjadriť.
Toto je záznam z prvého zhromaždenia revolučnej iniciatívy, ktorá je vzdialeným a bezvýznamným potomkom svojej viac ako deväťdesiat šesť ročnej prababky, aj keď o tom možno nevie...deň je 9.11.2013, sobota.
Niektoré dilemy sa nedajú vyriešiť. Nedajú. Skrátka, nedajú. Tak znie jednoduchá pravda, pri ktorej ľudia majú pocit, že im odumierajú neuróny.
Keďže zajtra idú zachraňovať v Košiciach boha a mladé životy a boha, povedal som si, že teraz je ten správny čas. Tento pohľad sa naskytne pri jednej križovatke v Topoľčianskom okrese. Už je to tam nejaký ten piatok, čiže taká lacnejšia reklama.Prosím, pre odhalenie celého obrázka a pointy, otvorte ho samostatne, alebo na vedľajšej karte (kliknúť pravým - view image)
Kresťanskí demokrati spievajú pesničky, ktoré, na to snáď netreba ani prieskum, aj sám (a nie sám) mám s tým skúsenosť - si pri svojom každodennom poctivom a slušnom lopotení, či návrate z futbalového zápasu, pospevuje veľká časť slovenského ľudu.
Rozprával som sa o dianí v a okolo Sýrie - s mojou matkou. Tá je typickým vzorom slovenského diváka, pre ktorého televízie ako TV Markíza tvoria svoj program. Program plný fabrikovaných a manipulovaných emócií, samozrejme sprevádzaných dojemnou klavírnou hudbou a soundtrackmi z filmov. Televízie sa prispôsobujú jemu, a on im.
Fiona Hunter, výskumníčka z University of Cambridge a jej vedecký parťák z University of Otago na Novom Zélande, Lloyd Davis, sú hrdinovia. Štyry roky sledovali návyky párenia tučniakov. Väčšina z nás by z takej práce ako jediný výsledok získala traumu na celý život a zmenenú sexuálnu orientáciu. Oni však priniesli svetu veľmi komplexnú správu, odvtedy aj niekoľko krát potvrdenú: príroda je jeden veľký bordel.
Peter Sagan chytil hostesku za veď-viete-čo a stal sa ešte slávnejším. Táto veta vyjadruje čo si myslím o reakcii spoločnosti na „kauzu“ Sagan pravdepodobne výstižnejšie, než sa mi to podarí v nasledujúcom texte.
